To, ako naše mestá vyzerajú, fungujú a prosperujú, nie je otázka náhody. Za vytvorenie vyváženého a esteticky harmonického mestského prostredia vďačíme urbanizmu. Rozvoj miest a obcí neustále napreduje a s ním sa mení aj spôsob, ako vnímame urbanizmus, architektúru a verejný priestor.
Čo je to urbanizmus?
Urbanizmus je vedecká a tvorivá disciplína, ktorá sa zaoberá problematikou rozvoja osídlenia. Študuje interakcie obyvateľov miest a obcí so zastavaným prostredím na úrovni zonálnej, sídelnej, regionálnej aj kontinentálnej. Ide o kľúčovú časť disciplín ako plán rozvoja a sociológia mesta. Mnoho architektov, projektantov, geografov a sociológov skúma spôsob, akým ľudia žijú v husto osídlených mestských oblastiach. Existuje široká škála rôznych teórií a prístupov k štúdiu urbanizmu.
Vznik urbanizmu ako samostatnej disciplíny a jej odčlenenie od architektúry je spojené predovšetkým s rozvojom miest, obcí a sídlisk na účely bývania, produkcie a rekreácie na začiatku 20. storočia. Pojem urbanizmus vznikol vďaka španielskemu inžinierovi a architektovi menom Ildefonsa Cerdu, ktorého zámerom bolo vytvoriť autonómnu činnosť zameranú na priestorovú organizáciu mesta. Od roku 1995 si pripomíname Svetový deň urbanizmu.
Princípy urbanizmu
- Mobilita – občianska vybavenosť pešo dostupná do 10 minút, dostatok chodníkov, cyklotrás a peších zón.
- Diverzita – zmiešané druhy obchodov, prevádzok a bývania.
- Kvalitná architektúra – dôraz na krásu, pohodlie človeka a vytváranie zmyslu pre miesto.
- Tradičná štruktúra mesta – oddelenie centra mesta od okraja, verejný priestor v centre mesta, tranzitné plánovanie.
- Zvýšená hustota osídlenia – viac domov, obchodov a služieb blízko seba.
- Zelená doprava – sieť kvalitných vlakových spojení, cyklotrasy.
- Udržateľnosť – minimálny vplyv rozvoja a jeho procesov na životné prostredie, energetická účinnosť, viac lokálnej výroby, udržateľná architektúra.
- Kvalita života – všetky kroky prispievajú k vysokej kvalite života a vytvárajú miesta, ktoré obohacujú ľudí.
Čo je to verejný priestor?
Verejný priestor je každý otvorený priestor v meste, ktorý je prístupný verejnosti a je pre návštevníkov čímsi príťažlivý. Priestor je verejne prístupný vtedy, ak má voľný vstup nepretržite alebo väčšiu časť dňa. Opakom verejného priestoru je priestor súkromný, ktorý nepripúšťa voľný pohyb osôb. V tomto priestore môže vznikať vzájomná komunikácia a stretávanie občanov. Patria sem ulice, námestia, verejné parky či nábrežia riek. Riešenie verejných priestorov je vecou samotného urbanizmu a architektúry, no zasahuje doň aj spoločnosť ako taká, zvyky a názory obyvateľov, ktorí ho využívajú.
Výzvy v riešení verejného priestoru
Implementácia moderného územného plánovania vedie k radikálnym posunom v úlohe, ktorú zohrávajú verejné priestory v mestách. Tradičné spoločenské prostredie nahradili rozľahlé obytné oblasti, obchodné aj zábavné komplexy, čo prehlbuje rozdelenie spoločnosti. V začiatkoch urbanizácie mnohí developeri ignorovali verejné priestory a sústredili sa na veľký počet obytných a obchodných budov. V posledných rokoch ale stúpa záujem o verejné, komunitné priestory, v ktorých sa obyvatelia môžu stretávať a ktoré obohacujú život v mestách.
Verejné mestské priestory sa radikálne menia kvôli ekonomickým, politickým a spoločenským situáciám. V predindustriálnom období mestské priestory uľahčovali každodennú komunikáciu a obchod. Stali sa hlavným prvkom, ktorý každému mestu dodával jeho jedinečný charakter. Súčasná urbanizácia ukazuje zmeny vo verejnom priestore (po priemyselnej revolúcii). Tri hlavné trendy v transformácii mestského priestoru sú: fragmentácia mestskej štruktúry, zhoršovanie verejného priestoru a privatizácia verejného priestoru. Výsledkom je, že množstvo verejných priestorov spĺňa už len úžitkový účel.
Jedným z cieľov urbanizmu posledných rokov je opätovné začlenenie a zveľadenie verejných priestorov. Uvedomujeme si, že verejné priestory majú pre obyvateľov množstvo výhod. Z ekonomického hľadiska podporujú lokálny predaj, lákajú investorov aj turistov. Vytvárajú kultúrne príležitosti a odrážajú identitu komunity. Dôležité sú tiež spoločenské akcie na verejnom priestranstve, ako napríklad hudobné koncerty alebo filmové premietanie. Sú skvelým spôsobom, ako ľudí naviesť k vzájomnej spolupráci.
Využitie kontajnerov v urbanizme
Rozvoj verejných priestorov vyžaduje špecifické stavebné riešenia. Mali by byť v súlade s charakterom miest, nenarúšať okolitú prírodu ani zástavbu. Rovnako by mali prispievať k rozmanitosti miest a byť lákadlom pre ľudí, pre ktorých je priestor navrhnutý. Jedným z týchto riešení sú obytné kontajnery. Nepotrebné lodné kontajnery je možné premeniť na trvalé bývanie aj spoločenské priestory, ktoré sú v urbanizme žiadané. Hlavnou výhodou lodných kontajnerov je ich mobilita. Dajú sa jednoducho presúvať z jedného miesta na druhé, bez zásahu do okolia. Tak môžu vznikať sezónne stavby na námestiach, parkoviskách i brehoch riek. Často sa využívajú ako kaviarne a reštaurácie,
Kontajnerové riešenia vo verejnom priestore
Známe príklady kontajnerovej architektúry môžeme vidieť v Bratislave. Nájdeme tu kaviareň a reštaurácia Kontajner Riviéra v Karlovej Vsi či reštaurácia Galéria Kontajner v Petržalke. Koncept kontajnerovej kaviarne sa nachádza na východe Slovenska, v Spišskej Novej Vsi. Kaviarni AMC dominuje industriálny štýl. Podobnou ukážkou, ako môžu kontajnerové stavby slúžiť ľudom, je aj letné kultúrne centrum Hidepark Nitra. O kontajnerové stavby nie je núdza ani v susednom Česku, príkladom je Manifesto Market Florenc, kultúrno-gastronomický market v Prahe.
Urbanizácia a životné prostredie
Urbanizácia môže mať negatívny dopad na životné prostredie, predovšetkým z hľadiska emisii, ničenia prírodných biotopov a produkcie odpadu. Odborná verejnosť sa v súčasnosti zameriava na trvalú udržateľnosť miest, často sa hovorí o Zelenom urbanizme. S ním súvisí aj zelená architektúra. Dôležitým aspektom sú moderné technológie a nové vedecké poznatky. Vďaka nim sa princípy a metódy výstavby naďalej vyvíjajú a smerujú k udržateľnejším mestám budúcnosti.
Zelený urbanizmus chce vytvárať mestá, ktoré sa usilujú žiť v rámci svojich ekologických limitov, ktoré sa usilujú dosiahnuť cirkulárny metabolizmus, uľahčujú zdravý a udržateľný životný štýl a zdôrazňujú vysokú kvalitu života. Príklady takýchto miest vidíme už dnes. Dánsko sa rýchlo stalo rušnou metropolou zelenej energie a ekologických projektov, Kodaň sa snaží ponúknuť čisto elektrickú verejnú dopravu a vytvára vhodné podmienky na to, aby sa obyvatelia mohli po meste presúvať na bicykli alebo hromadnou dopravou.
Udržateľný urbanizmus nie je zameraný len na formu, ale aj na proces tvorby a fungovania urbánnych celkov. Jedným z hlavných cieľov je sebestačnosť týchto celkov, nezávislosť na prísune zdrojov – energie, vody, stavebných materiálov či potravín. V neposlednom rade však ide aj o tvorbu priestorov, ktoré obyvateľom vytvoria príjemné a bezpečné zázemie, bez závislosti od automobilovej dopravy a energeticky náročných zložiek civilizácie.
Udržateľnosť by sa mala odzrkadľovať nielen v rozmeroch a charaktere budov, ale aj v rozložení a využití územia, technickej a cestnej infraštruktúry. Nemenej dôležitým prvkom je angažovanosť obyvateľov. Predpokladom Zeleného urbanizmu je aj aktívne podieľanie sa obyvateľov na dizajne a tvorbe zastavaného územia, ako aj na živote a dianí v novovytvorenom území.
