Industriálna architektúra označuje viaceré typy budov postavených tak, aby vyhovovali potrebám priemyslu. Kombinuje funkčnosť a dizajn v industrializovanom svete. Stavitelia a architekti sa zamerali na potreby priemyselných odvetví a efektívnu transformáciu surovín na hotové výrobky.
Prvé priemyselné budovy boli postavené v 17. rokoch 20. storočia počas prvej priemyselnej revolúcie, ktorá sa uskutočnila hlavne v Británii v rokoch 1760 až 1830. Keď dnes hovoríme o priemyselnej architektúre, zvyčajne máme na mysli priemyselné budovy vybudované s pomocou charakteristických materiálov a metód výroby. Základom modernej industriálnej architektúry je kov, betón, prefabrikácia a hromadná výroba, ktorú priniesla druhá priemyselná revolúcia koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Industriálna architektúra a jej prvky
Priemyselná architektúra dáva prednosť inžinierstvu a úžitku, preto môže pôsobiť nevýrazne. Mnohí architekti však dokázali, že priemyselná architektúra môže byť tiež krásna. Priemyselná architektúra má mnoho podôb, no medzi spoločné vlastnosti patrí kombinácia funkčnosti a dizajnu, veľké, otvorené pôdorysy, vysoké stropy a veľké okná.
Využívajú sa surové materiály ako betón, tehla a kov, neskôr aj sklo. Fasáda budov je bez dekoru. Všimnúť si môžeme opotrebované povrchy kvôli rokom intenzívneho používania. V industriálne architektúre prevláda odkrytá tehla a potrubia, ktoré sa pri obytnej výstavbe zvyčajne maskujú. Tieto prvky využívali priemyselní architekti pri výstavbe bánk, vlakových staníc, tovární i maloobchodných predajní.
Mnohé regióny Európy sa stávajú čoraz viac postindustriálnymi, výroba sa presúva do zámoria a s ňou aj moderné výrobné haly a továrne. Industriálne stavby aj napriek tomu naďalej obohacujú architektonickú krajinu. Historické priemyselné budovy postupne obsadzuje kultúra a služby, pri čom rastie aj trend industriálnych bytov, ktoré túto architektúru povznášajú na novú úroveň. Priestory s veľkým objemom, obrovskými oknami a otvorenými pôdorysmi vyhovujú spôsobu, akým dnes žijeme i pracujeme.
Rozmach industriálnej architektúry
Prvé pokusy o masovú produkciu industriálnych konštrukcii so železom a sklom boli vyskúšané začiatkom 19. storočia, a to hlavne pri stavbe tovární, mostov a textiliek. Prvým príkladom kompletne prefabrikovanej konštrukcie bol Kryštálový Palác v Londýne z roku 1851. Obrovskú železnú konštrukciu sa podarilo zostaviť už za tri mesiace. Rýchlosť výstavby bola umožnená tým, že železné panely boli vyrobené vopred a na mieste stavby ich stačilo už len zostaviť. Následne bola stavba doplnená sklenenými tabuľami.
Dopyt po prefabrikovaných budovách narástol hneď po 1. svetovej vojne a v dvadsiatych rokoch 20. storočia. Nedostatok budov v tomto čase urýchlil nástup prefabrikovaných stavebných metód. Príkladmi boli oceľové okenné rámy na mieru vkladané do okenných otvorov, prefabrikované betónové panely a oceľové rámy pre stavebné konštrukcie. Ešte väčšia potreba stavať priemyselné budovy prišla po roku 1945. Prefabrikácia sa v tomto čase rozšírila vo veľkom do rôznych častí Európy.
Povojnový dopyt po industriálnych stavbách začal neskôr klesať a prefabrikácia sa využívala menej. Zmena nastala v sedemdesiatych rokoch 20. storočia, kedy ceny stavieb rýchlo narástli. Prefabrikované prvky sa začali využívať vďaka ekonomickým výhodám. Spočiatku stačila výroba oddelených stavebných častí, ale neskôr vznikla potreba kompletných, trojdimenzionálnych stavebných prvkov. tento systém sa začal označovať ako modulárny systém. Bol finančne výhodný a zaistil presné skladanie stavebných častí z akýchkoľvek materiálov v krátkom čase.
Lodné a obytné kontajnery v industriálnej architektúre
Modulárny systém v architektúre prináša vysokú flexibilitu, rýchlosť výstavby a mobilitu. Hotové stavebné moduly môžu byť vyrobené z dreva, ocele aj iných materiálov, s prihliadnutím na účel stavby. Jedným z typov takýchto modulov sú lodné kontajnery. Namiesto výroby nového modulu môžu byť na stavbu použité hotové kontajnery, či už nové, alebo v minulosti využívané na prepravu. Vznikajú z nich obľúbené obytné kontajnery, ktoré slúžia ako záhradné chatky aj veľké rodinné domy. Využívajú sa tiež na stavbu administratívnych a priemyselných budov.
Používanie kontajnerov ako stavebného materiálu je čoraz obľúbenejšie vďaka ich odolnosti, možnosti úprav a cenovej dostupnosti. Kontajnery je možné spájať, rezať a ukladať na seba. Vďaka tomu dokážu stavitelia v krátkom čase vyrobiť modulárne budovy veľkých rozmerov. Lodné kontajnery slúžia aj ako estetický prvok industriálnej architektúry a dokážu preniesť industriálnu atmosféru do bežného bývania.
Zaujímavosti o industriálnej architektúre
V období rozmachu industriálnej architektúry neboli postavené iba továrne. Príkladom architektúry tohto obdobia bola aj Statue of Liberty – socha slobody v New Yorku. Socha je vysoká 93 metrov z čoho 47 metrov tvorí samotný kamenný podstavec, zvyšných 46 metrov vysoká socha s postavou ženy. Pri konštrukcií skeletu bola namiesto kameňa a bronzu použitá oceľ, čo nebolo zvyčajné. Ďalším príkladom industriálnej architektúry je La Tour Eifell, Eifellová veža vo Francúzsku. Pri jej stavbe bolo použité železo.
Aj v súčasnosti vytvárajú priemyselní architekti skutočné umelecké diela. Príkladom je Zahner Factory Expansion od Crawford Architects, výrobný závod spoločnosti Zahner v Kansas City, Missouri. Budova má dynamický zvlnený povrch, ktorá predvádza schopnosť tejto architektonickej spoločnosti vytvoriť most medzi umením a vedou.
Ďalším príkladom modernej industriálnej architektúry je Helicopter Building od Stephane Maupin a Nicolas Hugon. Budova sa nachádza na okraji Paríža, v oblasti, kde sa mestská časť premieňa na priemyselnú infraštruktúru. Surová betónová stavba zoskupuje dielne venované údržbe dopravného systému parížskeho metra, ktoré boli predtým rozptýlené na rôznych miestach.
Industriálna architektúra na Slovensku
Záujem o ochranu pamiatok industriálnej architektúry stúpa aj na Slovensku. Mnohé z tovární a výrobných závodov boli zbúrané, iné zachránili investori a zároveň nadšenci starej architektúry. Príkladom obnovy priemyselnej architektúry na Slovensku je Kulturpark v Košiciach, zrekonštruovaný areál bývalých vojenských kasární. Rovnako zaujímavá je Elektráreň v Piešťanoch, bývalá obecná dieselová elektráreň. Po prestavbe slúži ako polyfunkčný priestor na semináre, výstavy a koncerty.
Po celej krajine nájdeme fungujúce i opustené priemyselné budovy, ktoré mapuje projekt Čierne diery. Patrí medzi ne napríklad Areál podniku Mlyn Košice, Papiereň v Slavošovciach či bratislavské Cvernovky. Éra budovania priemyslu v prvej Československej republike priniesla aj automatický mlyn NUPOD v Trnave od Emila Belluša. Mlyn dodnes funguje a je chránenou pamiatkou.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Budúcnosť industriálnej architektúry
Ďalší posun v dizajne priemyselných budov je na obzore. Stavitelia a architekti začínajú čoraz viac zohľadňovať vplyv architektúry na prírodu a životné prostredie. Aj v prípade industriálnej architektúry sa uprednostňujú materiály a stavebné postupy, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu. Budúcnosť architektúry ovplyvnia aj nové technológie. Inteligentný rozvoj miest umožní architektom efektívnejšie využívať zdroje, znižovať spotrebu energie a budovať komplexne nielen jednotlivé budovy, ale aj mestá.
Priemyselné zariadenia sú vysoko regulované, aby chránili pracovníkov na stavbe aj ľudí, ktorí budú priestor využívať. Medzi aspekty návrhu priemyselných budovách patrí bezpečnosť, spotreba energie a súlad s predpismi. Architekti, ktorí sa špecializujú na priemyselné projekty, budú aj naďalej hľadať kreatívne riešenia, ako vyhovieť týmto podmienkam a z pohľadu architektúry uľahčiť procesy v priemyselných zariadeniach.
Industriálny štýl v interiérovom dizajne
Priemyselná architektúra inšpirovala moderný trend industriálneho dizajnu. Využitie priemyselnej architektúry v bytových domoch je čiastočne nostalgické, považuje sa takmer za nový retro vzhľad. Industriálny štýl začal ako nákladovo efektívny spôsob premeny prázdneho priemyselného priestoru na bývanie. Bolo lacnejšie ponechať betón, tehly a potrubia obnažené, ako tieto prvky zakrývať sadrokartónovými doskami. Surový, úžitkový vzhľad začal časom lákať mladšie generácie, ktoré sa začali sťahovať do bývalých priemyselných priestorov.
Industriálny štýl začal ako ekonomická nevyhnutnosť, no rýchlo sa stal módnym trendom aj pri výstavbe a rekonštrukcií domov, ktoré nikdy neslúžili priemyslu. Čoskoro sa tomuto štýlu prispôsobil aj nábytok, podlahy a rôzne dizajnové prvky bývania. Tak vznikol obľúbený industriálny štýl v interiérovom dizajne, ktorý je už viac než 10 rokov vyhľadávaný v post-industriálnych mestách po celom svete.
