Zelená architektúra zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu pri bežných projektoch rodinných domov aj komerčných stavbách. Ekologické budovy už dávno nie sú vnímané ako ďalší z trendov architektúry. Stávajú sa praktickou odpoveďou na environmentálne problémy a na celom svete sú čoraz viac žiadané.
Aká je to zelená a udržateľná architektúra?
Zelená architektúra je typom architektúry alebo prístupom k architektúre, ktorý vo veľkej miere využíva udržateľné zdroje energie, šetrenie energie, opätovné použitie a recykláciu, ale aj bezpečnosť stavebných materiálov a postupov. Udržateľná architektúra sa snaží svojím prístupom k projekcii a realizácii budovy zamedziť negatívnemu dopadu stavieb na životné prostredie a ľudské zdravie.
Zelená architektúra sa týka dvoch aspektov budov. Na jednej strane ide o výstavbu ako takú – použité materiály a procesy, zníženie škôd na prostredí v okolí stavby, zníženie energií potrebných na postavenie budovy a rovnako aj možnosť likvidácie a recyklovania materiálov po tom, čo budova prestane slúžiť svojmu účelu. Na druhej strane ide o zelenú úžitkovosť budovy, teda spôsob, akým v nej ľudia žijú či pracujú. Z tohto hľadiska je najdôležitejšia nízka energetická náročnosť budovy, využívanie obnoviteľných zdrojov a vnútorná klíma budovy.
Projektová príprava udržateľných budov je oveľa náročnejšia než u tradičných stavieb. Vyžaduje dôsledné plánovanie všetkých aspektov domu, od polohy a tvaru domu až po materiály hrubej stavby, okien a spôsobu ohrevu vody a kúrenia. Projektovaniu a stavbe zelenej architektúry sa venuje čoraz väčší počet spoločností na Slovensku aj vo svete. Energeticky úsporné domy sa stávajú normou a čoraz vyhľadávanejšie sú aj energeticky pasívne či dokonca plusové budovy.
Dopad stavebníctva na životné prostredie
Aby sme pochopili, prečo je zelená architektúra taká dôležitá a žiadaná, pozrime sa na dopad stavebníctva na životné prostredie v číslach:
Na začiatku 21. storočia spotrebovala výstavba (vo všetkých formách) viac ako polovicu svetových zdrojov. Išlo o 16 % sladkovodných zdrojov Zeme, 30 až 40 % všetkých dodávok energie a 50 % hmotnosti všetkých surovín získaných z povrchu Zeme. Architektúra bola tiež zodpovedná za 40 až 50 % množstva odpadu na skládkach a 20 až 30 % emisií skleníkových plynov.
Stavebný rozmach sa po druhej svetovej vojne uspokojil s „agresívnou” globalizáciou a obrovskou spotrebou. Chýbali technológie udržateľnej výstavby, budov bolo čoraz viac a len málo architektov zohľadňovalo ich dopad na životné prostredie. Na prelome 21. storočia sa však environmentálna integrita budovy stala dôležitým faktorom v architektúre, dizajne a stavebníctve.
Medzi vplyvných priekopníkov, ktorí podporili ekologické stavby začiatkom 70. rokov, patril americký architektonický kritik a sociálny filozof Lewis Mumford, záhradný architekt Ian McHarg a britský vedec James Lovelock. Významne prispeli k popularizácii
environmentálnych princípov. 80. a začiatok 90. rokov priniesli nový nárast záujmu o „zelené” hnutie a do popredia vystupovali skupiny sociálne zodpovednejších eko architektov.
Kritériá udržateľnosti architektúry
Niektoré stavebné metódy a udržateľné materiály používame už tisíce rokov, iné nám priniesol pokrok vo vede a technológii len veľmi nedávno. Udržateľnú architektúru rodinných „zelených” domov vystihujú tieto kritériá a znaky:
Alternatívne zdroje energie
Ak je to možné, zelená architektúra uprednostní domy, ktoré vyrábajú svoju vlastnú energiu. Takéto budovy môžu fungovať mimo regionálnej elektrickej siete alebo sú dokonca schopné odoslať prebytočnú energiu späť do siete. Zvyčajná alternatíva je veterná a solárna energia. Kvalita solárnych kolektorov a fotovoltaických panelov sa s pokrokom technológie naďalej zvyšuje, alternatívne zdroje energie sú čoraz viac rozšírené a finančne dostupnejšie.
Úspora energie
Budovy by mali byť navrhnuté tak, aby dosiahli maximálnu ochranu pred stratou tepla a zároveň využívali okolité prostredie aj pri vykurovaní. Základom sú spoľahlivé izolačné materiály, ktoré nespôsobujú problémy s vlhkosťou v interiéroch. Koncom 20. storočia sa radikálne zlepšilo aj vrstvené sklo. Niektoré okná poskytujú rovnakú izolačnú hodnotu ako tradičné kamenné, murované a drevené konštrukcie. Pri úspore energii hrá dôležitú úlohu aj orientácia domu, napríklad pre využívanie prirodzeného slnka ako hlavného zdroja svetla.
Opätovné použitie materiálov
Udržateľná architektúra uprednostňuje recyklované stavebné materiály. Takýchto výrobkov bolo v minulosti málo, no od začiatku 21. storočia sú oveľa viac dostupné. Rovnako sa dbá na ďalšiu recykláciu materiálov po zdemolovaní domu. Zelené budovy využívajú vo veľkej miere drevo, ako jeden z udržateľných, prírodných stavebných materiálov, ktorý ľuďom slúži už tisícročia. Často sa využíva aj sklo, ktoré vytvára príjemnú atmosféru a vnáša do domu veľa svetla. Obľúbené sú aj obytné kontajnery, domy postavené z recyklovaných lodných kontajnerov.
Zníženie množstva odpadu
S cieľom znížiť množstvo stavebného odpadu na minimum sa čoraz viac využíva prefabrikácia. Tento systém využíva výrobné haly na postavenie stavebných prvkov, ako sú steny alebo celé moduly, a následné spojenie týchto prvkov na stavbe. Materiál sa vďaka tomu neničí v dôsledku počasia ani zle kontrolovaných stavebných postupov. Nespotrebovaný materiál sa nelikviduje, ale môže sa použiť na stavbu ďalšieho domu.
Stavba z ohľadom na okolité prostredie
Citlivé a zároveň efektívne narábanie s urbanistickým a architektonickým prostredím vyžaduje zohľadnenie lokálnych tradícií aj sociálno-priestorových štruktúr. Zelené stavby zvyčajne rešpektujú charakter okolitých domov a regiónu, v ktorom sa nachádzajú. Rovnako nenarúšajú ani prírodu okolo seba. Pri výstavbe sa napríklad využíva menšie množstvo ťažkej techniky, pracuje v súlade s lokalitou, v ktorej sa nachádza.
Certifikáty zelenej architektúry a udržateľnosti
Energetická certifikácia udržateľných budov neobíde žiadnu novostavbu. Od 1.1.2021 sú všetky novo postavené rodinné domy povinné splniť podmienky energetickej triedy A0, čiže budovy s takmer nulovou potrebou energie. Nízkoenergetický dom tejto triedy spotrebuje 54 alebo menej kWh/m2. Povinnosť vykonávať energetickú certifikáciu budov platí na Slovensku od 1. januára 2008 a musia ho mať všetky rodinné domy.
Čo sa týka verejných a komerčných budov, v bežnej praxi stavebného a realitného trhu rozhodujú o certifikácii ich udržateľnosti najmä developeri a investori. Každá európska krajina má rôzne metódy pre hodnotenie ekologickej a energetickej efektívnosti budov, čo sa pokúša zjednotiť projekt CEC5. Ide o jednotný certifikačný nástroj na posudzovanie miery udržateľnosti projektovania a výstavby.
Zelené domy, budovy a architektonické riešenia
Ekologické stavby si mnohí ľudia predstavujú ako futuristické bývanie s „pralesom” v záhrade, zelenými strechami a množstvom solárnych panelov. V sú skutočnosti však zelené stavby často na nerozoznanie od okolitých domov. Najčastejšie vznikajú systémom suchej výstavby, prefabrikácie. Z materiálov je obľúbené drevo (vrátane mechanicky upraveného), ktoré je navyše ošetrené bezpečnými prípravkami. Ďalej sa často využíva sklo či obklady z kameňov. Dôležitá je tiež správna izolácia.
Zelené domy sú zdravotne nezávadné, ekologické a aj ekonomické. Alternatívnym zdrojom energie sú najčastejšie solárne panely a fotovoltaika. Energia zo slnka sa dá skladovať v domácich batériách a využívať na ohrev vody, v niektorých prípadoch aj na vykurovanie. O šetrenie energii sa stará správne nadimenzované vykurovanie, často podlahové alebo elektrické. V zelených domoch majú svoje miesto aj moderné technológie ako inteligentný termostat a vysoko úsporné žiarovky.
Pomerne časté sú aj systémy na zber dažďovej vody alebo domáce čističky odpadových vôd, vďaka ktorým sa dá voda opakovane použiť, napríklad na závlahu záhrady. Vďaka investícii do kvalitných materiálov, precíznej výstavby a riešenia energii ušetrí majiteľ zeleného domu na prevádzkových nákladoch. To je veľká výhoda oproti starším domom, ktoré nie sú navrhnuté s cieľom energetickej úspornosti.
Nízkoenergetické domy a stavby
Zaradenie domu do kategórie nízkoenergetických stavieb vychádza z ročnej spotreby energie. Nízkoenergetický dom alebo nízkoenergetický ekologický dom je dom, v ktorom sa ročne na zabezpečenie tepelnej pohody spotrebuje 15 až 50 kWh/m2 obývanej plochy. Táto energetická kategória bola v minulosti nevyhnutná pre všetky nové rodinné domy. Výška spotreby energií je ovplyvnená celkovou vnútornou vybavenosťou, zohrievaním vody a kúrením. Dosiahnuť nízkoenergetický štandard sa dá z mnohých konštrukčných materiálov, od tehál, cez betón až po drevo. Keďže nízkoenergetické domy sú zároveň aj ekologické stavby, preferujú sa obnoviteľné stavebné materiály.
Pasívne domy a stavby
Pasívny dom alebo energeticky pasívny dom je dom, ktorý je energeticky úspornejší ako nízkoenergetický dom. Poskytuje vysokú kvalitu vnútorného prostredia počas celého roka a zároveň umožňuje výrazne znížiť spotrebu energie. Základná myšlienka pasívneho domu vychádza z možnosti vykurovania budovy bez použitia klasického vykurovacieho systému. Svojou úspornosťou šetrí aj prírodné zdroje. Spotreba sa pohybuje do 15 kWh na m2 úžitkovej plochy za rok. Pasívny dom využíva slnečnú energiu, či už ohrevom cez okná alebo kolektormi, má vetrací systém so spätným získavaním tepla a veľmi dobrú izoláciu.
Udržateľný urbanizmus
Ekologický prístup v architektúre sa netýka iba jednotlivých budov. S ohľadom na životné prostredie vznikajú celé regióny, obce aj mestá. Plánovanie územia by sa malo zamerať životné prostredie, energetickú náročnosť a pohodlie obyvateľov. Vyznačuje sa šetrným zaobchádzaním s energiou a so surovinami, a to počas stavebného procesu, ale aj počas užívateľského cyklu vytvorených mestských priestorov.
Hlavnými znakmi udržateľného urbanizmu je správne hospodárenie s energiou, vodou, surovinami a stavebnými materiálmi. Cieľom je redukcia spotreby a odpadu, ale aj čerpanie zdrojov z rovnakého regiónu, teda sebestačnosť a obmedzenie prepravy zdrojov z iných oblastí. V súčasnosti už existujú regionálne aj celomestské stratégie, ktoré sa riadia kritériami udržateľného urbanizmu.
